Kotul Veverovitý | Korely Chocholaté | HDD Disc  |Alarm System Distributors  | Zatial volné
 
 
 
         
 
Potrava
Zimovanie
Rozmno?ovanie
Ochorenia korytnačiek
Preparovanie
Obrázky
Zozonam zverolek?rov
E - knihy
Dyskusia
 
 

Letní spánok (aestivácie) je odlišní od zimného spánku (hibernácie). Zimovanie to nie je len zatvorenie oči a len také pospávanie ale pri zimnom spánku je korytnačka studená, nereaguje, srdce a dýchanie je oveľa pomalšie. Prezimovanie možno doporučiť u väčšiny európskych korytnačiek. Zo suchozemských korytnačiek sú to napr.: Testudo hermanni, Testudo graeca, Testudo Horsfieldia, Testudomarginata.

Mnohí si kladú otázku, či sa má zimovať alebo nezimovať. Pre tých, ktorí majú viac korytnačiek a chcú ich rozmnožovať a dočkať sa potomstva a je jasné, že prezimovávať musia. Ďalšia dobrá vec je, že pri zimovaní sa prirodzene likvidujú tukové zásoby čím sa zvyšuje kondícia a životaschopnosť.

   
 
Tí, ktorý majú len jednu korytnačku a nechcú sa s ňou na 5 - 6 mesiacov rozlúčiť, musia zvážiť sami či budú zimovať, ale určite by jej aspoň kratšie zimovanie prospelo. Môžu skúsiť tiež nezimovať z tím, že korytnačky budú v izbovom teráriu, ktoré je vyhrievané žiarovkou na teplotu aspoň +30°C asi 12 hod. denne. Pokiaľ pri takomto režime korytnačka normálne žerie, je čulá a nesnaží sa zahrabať, tak ju môžeme skúsiť nezimovať. Podľa Highfielda pri dlhodobom nezimovaní korytnačky môže dôjsť k problémom z pečienkou. Korytnačky dávame prezimovávať koncom októbra až začiatkom novembra. Určite nemôžeme dať zimovať korytnačky, ktoré boli alebo sú choré alebo zoslabnuté. Niektorý autori uvádzajú, že mláďaťa do 3 rokov by sa nemali zimovať alebo len krátko. Bohužiaľ z tím nemám žiadne skúsenosti, ale v prírode im nezostáva nič iného len prespať celú zimu. V niektorých prípadoch korytnačku môžeme dať prezimovať na kratšiu dobu, a to na jeden alebo dva mesiace, a to v mesiaci január a marec. Pri druhoch, ktoré zimovanie nevyhnutne nepotrebujú, sa odporúča krátke obdobie zimného pokoja vytvoriť vypnutím osvetlenia a vyhrievania terária.
   
       
 
Pokiaľ máme zdravé zviera, ktoré na jeseň začne javiť známky nervozity, začne hrabať, a snažiť sa niekam zaliezť (prípadne zalezie do svojho domčeka odkiaľ nevylieza), prestáva žrať, je to známka toho, že sa pripravuje k zimnému spánku. Je tiež dobré, ísť k zverolekárovi aby korytnačke pichol preventívnu injekciu, ktorá obsahuje vitamíny a látky proti pliesni, ktoré posila ich imunitu. V období zimného spánku, totiž korytnačky "vypnú" celý imunitní systém. Keby počas zimného spánku prišli do styku s plesňovým alebo kvasinkovým ochorením, nedokážu si s ním poradiť. Môže sa potom stáť, že v rovnakom prostredí päť korytnačiek v pohode prečká zimu a šiesta to už na jar "nerozchodí", pretože mohla byť trochu oslabená, čoho sme si nemuseli ani všimnúť.
   
       
  Ak máme korytnačku vo vonkajšom výbehu, prenesieme ju dnu, kde ju asi 14 dní už nebudeme kŕmiť, budeme ju často kúpať pri teplote asi +18°C, aby sa vyprázdnila, čo je veľmi dôležité, aby v črevách nezostali žiadne zbytky potravy. Korytnačky tiež hodne pijú, takže im nezabudnite dávať stále čistú vodu.    
       
 
S príchodom jesene t.j. od polovice októbra, začiatkom novembra prijímajú živočíchy stále menej potravy a ich tráviaca sústava sa vyprázdňuje. Vtedy im prestávame podávať potravu. Korytnačky postupne pripravujeme na zimovanie postupným znižovaním teploty v teráriu a keď sú úplne vyprázdnené, vykúpané a apatické asi tak po 2 týždňoch dáme ich do pripravených krabíc alebo debničiek (napr. plechová dierovaná debnička z vajec) vystlaných pieskom, polystyrénovými guličkami, molitanovou drťou, novinami a pod. najlepšie pre každého jedinca zvlášť. Pri vyprázdňovaní pomáhajú 2 - 3 kúpele vo vlažnej vode +25°C až +28°C asi v 3 - dňových intervaloch. Môžeme ich však aplikovať len pri jedincoch chovaných vo vnútorných teráriách, kde tiež postupne znižujeme teplotu. Potom ich začneme ukladať na zimovanie od polovice október a november až do polovice december prípadne slabšie jedince až začiatkom marca postupne podľa kondície jedincov – najvitálnejší, najväčší a najvypasenejší "balvani" idú zimovať ako prvý až po korytnačky čo sú menej odolné. Ako výstelka nie je vhodný prašný materiál napr. rašelina, piliny, hobliny a tiež ani seno alebo slama, tie by vo vlhkom prostredí mohli začať plesnivieť. Prenesieme ich do pivnice a pozorujeme, či sa zahrabú a budú pokojne spať. Pokiaľ korytnačka zaspí, nebudeme ju rušiť a každých 4 až 6 týždňov skontrolujeme, prípadne prevážime – úbytok hmotnosti až 10% z celkovej váhy je v norme. Tiež skontrolujeme, či je substrát dostatočne vlhký, nie mokrý alebo vyschnutí. Pokiaľ by sa stalo, že korytnačka nezaspí a neustále pobieha, radšej ju vyberieme (asi niečo nebude v poriadku) a dáme do izbového terária.
   
       
 
Najdôležitejšie je nájsť im vhodné miesto k prezimovaniu. Najlepšie je ak máme dobrú pivnicu zo stálou teplotou +4°C až +6°C a z vhodnou vlhkosťou 60 - 80 % (vadí väčší vlhkosť), ale pozor, nesmieme tam skladovať súčasne zemiaky, zeleninu alebo ovocie, ktoré by mohlo plesnivieť a hniť. Takže, ak boli pred tím v pivnici zemiaky, ovocie alebo zelenina, je potrebné ju najprv vybieliť vápnom a riadne vydezinfikovať, aby sa tam nemohli vyskytnúť pliesne. Treba dať tiež pozor na hlodavce aby sa nemali ako dostať k zimujúcej korytnačke. Ak nemáme vhodnú pivnicu, nastáva problém, kam s nimi. Pozor, pivnica na sídlisku, kde prechádza teplovodné potrubie, nie je vôbec vhodná. Myslím, že ďaleko lepšie je skúsiť zimovanie v chladničke. V chladničke to znamená v priestore, kde sa skladuje zelenina, a nie v mraziaku! Je dobré chladničku predtým odmraziť, pokiaľ nemáte automatické odmrazovanie a poriadne ju vymyť a vydezinfikovať. Pozor musíme dávať, aby v chladničke nebola hnijúca zelenina, ale tiež syry z pliesňou napr. hermelín, niva apod., alebo otvorená krabica mlieka v blízkosti zimujúcich korytnačiek. Vo všetkom sa môžu vyskytovať rôzne pliesne a kvasinky, ktoré by sa mohli preniesť na zimujúce korytnačky pre ktoré by to mohlo znamenať ich koniec. Ďalšiu vec ktorú musíme sledovať, je teplota. Teplota musí mať rozmedzie +4°C až +8°C. Teplota pod 0°C je kritická a zároveň tak teplota nad +10°C nie je vhodná. Musíme sa tiež vyvarovať prudkých výkyvov teploty napr. rozmrazovanie chladničky a opätovné zamrazenie, niekedy stačí väčší nákup do mrazničky, kde vyšší výkon mrazničky zníži teplotu i v chladničke (pokiaľ nemáte dva kompresory). Ďalšia možnosť je presklenný balkón - zimná záhrada napr. zaskleným polykarbonátom 4 mm hrubým. Teplota boli pri mrazoch -20°C vonku -2°C na balkóne. Teplotu dostavíme prípadným pridaním tepelného vyhrievača z termostatom.
   
       
 
Korytnačky zimujeme 5 - 6 mesiacov väčšinou od konca októbra do začiatku marca. Po skončení zimovania korytnačkám postupne zvyšujeme teplotu. Tu sa názory líšia, akú dlhú dobu. Pri prebúdzaní korytnačiek postupujeme oveľa rýchlejšie ako pri ukladaní na zimný spánok. Samozrejme, že nemôžeme korytnačku vytiahnuť z chladničky a hneď ju strčiť pod vyhriatu žiarovku, to by bol pre ňu šok. Niektorý autori uvádzajú - ďalšie dva týždne postupne zvyšovať teplotu a nekŕmiť, a tí druhý zas, že keď korytnačku jeden deň vyberieme a vykúpeme vo vlažnej vode, a na ďalší deň začať svietiť slabšou žiarovkou a skúsiť kŕmiť. Korytnačky hlavne často kúpeme, aby sa napili, pretože po zime sú veľmi dehydrované a potrebujú doplniť vodu. Niektoré už po dvoch dňoch začínajú žrať, iné tak do týždňa. Dôležité je podávať dostatočné množstvo rozmanitej potravy obohatenej vitamínmi. Myslím si, že je dosť neprirodzené, aby zoslabnuté korytnačky po zimovaní, čakali ešte ďalšie dva týždne, aby mohli žrať a aktívne žiť. V prírode, keď sa korytnačka prebudí , tak sa snaží čo najrýchlejšie dostať na slnko, aby sa zohriala a načerpala novú energiu. Po prebudení korytnačky dôkladne pozorujeme a pokiaľ by nežrali ani po týždni, prípadné začali mať nejaké zdravotné problémy napr. výtok z nosu, fučanie, kýchanie je najlepšie ihneď vyhľadať zverolekára, ktorý rozumie korytnačkám.
   
       
 
Ďalšia dôležitá vec po prebudení zo zimného spánku pre rozmnožovanie, je prebudiť najprv samca a nechať ho až bude úplne aktívni a až potom prebudiť samičku. To preto, že pre oplodnenie samičiek je dôležité, aby vajíčka boli oplodnené čo najskôr po prebudení samičky. Pomalí samček, ktorý má dosť starostí sám zo sebou sa hneď nebude zaujímať o samičku. Naproti tomu čulí samček má u čerstvo prebudenej samičky väčšie šance. Samičky kladú vajíčka väčšinou v máji a v júni. Zimovanie, keď je korytnačka pustená voľne v byte na podlahe z tím, že si zalezie pod radiátor občas vylezie a nažerie sa, je vonkoncom neprípustné a bohužiaľ dosť bežne argumentované slovami, že keď chce spať, tak kedykoľvek môže, a že keď hrabe, tak chce ísť vonka a nie byť v teráriu. Tak sa stane, že chudák korytnačka prechodí celu zimu z tím, že ani nespí ani nežerie, nemá vhodnú teplotu, ani nízku na spania ani vysokú na vyhriatie, čo ju riadne vyčerpá. Korytnačka to síce vydrží jednu, dve a možno i tri zimy, pokiaľ to bude silní jedinec, ale potom sa začnú objavovať zdravotné problémy (napr. nachladnutie, poruchy ľadvín, zápal pľúc a iné…), ktoré končia uhynutím jedinca. Vôbec voľný chov na podlahe, kde je prievan a korytnačka sa nemôže vyhrievať, je nevhodný. Korytnačka tak ako každé iné zviera, potrebuje svoj domček - terárium z vhodným zdrojom tepla. Nedoporučuje sa tiež voľné zimovanie na záhrade, kde sa korytnačka na jeseň sama zahrabe. U nás nie sú také zimy, ktoré by boli priaznivé k zimovaniu. Môže sa totiž stať, že napr. v januári je jeden deň teplota +15°C a na druhý deň nastane prudký pokles pod nulu. Korytnačka sa zohreje, vyhrabe sa von a potom sa už nestačí zahrabať a zamrzne.
   
         
   
Počet prístupov:
 
Máš iný názor na zimovnie. Tu mi píš.
   
      Stránku si práve číta 1 človek.    
Pridať stránku k obľúbeným položkám: |  Nastaviť ako domovskou stránku Vášho prehliadača:| Naposledy aktualizované: Neděle, 15/10/11 21:51
Vaše www stránky alebo dokumenty ktoré ked mi pošlete tu nájdete.
  Tento text bol skopírovaný zo stránky www.korytnacky.szm.sk.