Kotul Veverovitý | Korely Chocholaté | HDD Disc  |Alarm System Distributors  | Zatial volné
 
 
Meranie
 
         
 
Potrava
Zimovanie
Rozmno?ovanie
Ochorenia korytnaciek
Preparovanie
Obr?zky
Zozonam zverolek?rov
E - knihy
Dyskusia
 
 

Dnes žijúce plazy triedy Reptilia zaraďujeme do štyroch radov: korytnačky Testudines, krokodíly Crocodylia, hatérie Rhynchocephalia, šupináče Squamata. Korytnačky rozdeľujeme do dvoch podradov Cryptodira a Pleurodira a dvanásť čeľadí (systém podľa H.Wermutha a R.Mertensa 1961):

- podrad Cryptodira skrytokrky:
čeľaď Chelydridae
 
kajmankovité
čeľaď Kinosternidae
 
klopavkovité
čeľaď Dermatemydidae
 
tortugovité
čeľaď Platysternidae
 
hlaváňovité
čeľaď Emididae
 
vodnice
čeľaď Testudinidae
 
korytnačkovité
čeľaď Cheloniidae
 
karetovité
čeľaď Dermochelydidae
 
kožnatkovité
čeľaď Carettochelydidae
 
karetkovité
čeľaď Trionychidae
 
mäkkuľovité
   
     
 
- podrad Pleurodira skrytohlavy:
čeľaď Pelomedusidae
terekovité
čeľaď Chelidae
matamatovité
   
       
 
Korytnačky sú plazy s telom pomerne krátkym a širokým, väčšinou s bezzubými čeľusťami a pancierom, ktorý sa skladá z dvoch častí, a to chrbtovej a brušnej.
   
       
 
C h r b t o v á časť (obr.č.1) (Carapax) býva viac menej vyklenutá, má okrúhly, elipsovitý alebo srdcovitý tvar. Táto časť sa skladá z 5 stavcových, 8 postranných, krčných, chvostových a okrajových štítkov je do kopy 24.
   
       
 
B r u š n á časť (obr.č.2) (Plastrón) je plochá, samce ju majú trochu preliačenú a skladá sa z hrdlového, ramenného, prsného, brušného, análneho, ramenného a slabinového štítku.
   
       
 
Počet, vzájomná poloha a tvar štítkov na chrbtovej a brušnej časti je dôležitým určovacim znakom jednotlivých druhov a pohlavia. Obe časti panciera po bokoch zrastajú alebo sa spájajú väzivom. Medzi nimi je vpredu otvor pre hlavu a pre predné nohy, vzadu pre chvost a zadné nohy.
   
       
     
 
Obr.č.1. Chrbtová časť  
Obr.č.2. Brušná časť
1 - 5 - stavcové štítky (vertebralia)   1 - hrdlové štítky (scuta gularia
6 - 9 - postranné štítky (cestalia)   2 - ramenné štítky (humeralia)
10 - krčný štítok (nuchale)   3 - prsné štítky (pectoralia)
11 - chvostové štítky (supracaudalia)   4 - 5 - brušné štítky (abdominalia)
12 - 15 - okrajové štítky (12 - margino collaria)   6 - análne štítky (analia)
(13 - margino brachialia)   7 - pažné štítky (axillaria)
14 - margino lateralia)   8 - slabinové štítky (inguinalia)
(15 - margino femoralia)    
 
   
 
H l a v a (obr.č.3) jednotlivých korytnačiek má rozmanitý tvar, ktorú pokrývajú šupiny. M o z o g má najviac vyvinuté centrá pre zrak a čuch. L e b k a je malá, skladá sa z čelových a temenných kostí. O k o má viečko a žmurku. Zrenica je okrúhla, dúhovka je u suchozemských korytnačkách obyčajne tmavá. Korytnačka nemá dobré vyvinutý s l u c h. Bubienok nie je dobre vidieť a má vnútorný zvukovod. N o s je obyčajne viac alebo menej predĺžený. J a z y k je mäsitý a celou šírkou prirastený k spodnej časti čeľuste, takže sa nedá vysunúť. Chuťový orgán je dobre vyvinutý. K r k je volne pohyblivý a nohy ho buď spredu pri vtiahnutí zakrývajú, alebo sa krk skryje k jednej strane pod horný okraj štítkov. Koža na krku je šupinatá s výstupkami. Najlepšie je vyvinutý hmat. Korytnačky reagujú na slabý dotyk na pancieri okamžitým stiahnutím končatín a hlavy do panciera.
   
 
Obr.č.3.Hlava korytnačky
1 – oko
2 – nos
3 – jazyk
4 – čeľuste
5 – krk
   
       
 
K o s t r a (obr.č.4) korytnačiek je pomerne jednoduchá. Lebka vzadu je akoby uťatá a skladá sa z čelných a temenných kostí. Korytnačky nemajú zuby, ale silnými čeľusťami môžu nebezpečne pohrýzť aj človeka. Korytnačky majú osem krčných stavcov, ktoré sú bez násadcov, preto umožňujú voľný ohyb krku. Osem chrbtových stavcov je nepohyblivých a rozširujú sa do kostených štítkov, preto ich násadce pevne zrastajú kostenými doskami. Za chrbtovými stavcami sú dva široké ploché a nepohyblivé krížové stavce. Rebrá sú zrastené s pancierom, nenesú panvu, pretože táto je upevnená na rebrovej rozšírenine. Za krížovými stavcami sa nachádza 14 - 35 pohyblivých chvostových stavcov. Panvu má čiastočne zrastenú s pancierom (s okrajovými štítkami). Väčšina druhov dokáže úplne stiahnuť hlavu, končatiny i chvost.
   
 
Obr.č.4. Kostra korytnačky
1 - lebka
2 - krčné stavce
3 - kľúčne kosti
4 - chrbtové stavce
5 - rebrá
6 - panva
7 - chvostové stavcekáže úplne stiahnuť hlavu, končatiny i chvost.
   
       
  C h v o s t je jedným z určujúcich znakov pohlavia. Samce ho majú dlhší, zahrotenejší a v kloake majú uložený nepárový pohlavný orgán s otvorenou semennou brázdou. Samice ho majú kratší a majú dvojité strapcovité vaječníky, v ktorých možno zreteľne vidieť už 10 mesiacov pred znáškou veľmi malé vajíčka. Spojenie predných k o n č a t í n s trupom tvoria tri páry kostí: dve úzke lopatky a dva páry kľúčnych kostí. Druhý pár kľúčnych kostí zapadá vajcovitou plochou do kĺbovej jamky tvorenej kľúčnymi kosťami a lopatkou. Ramenné a stehenné kosti sú krátke a silné. Predné a zadné končatiny majú článkovaných prstov zakončené pazúrikmi. Predné končatiny sú silnejšie vyvinuté ako zadné a tým sú prispôsobené na zahrabávanie, hrabanie a vykonávajú aj dôležitý pohyb pre dýchanie. Končatiny smerujú do strán a nie pod telo a majú vyvinutých 4 - 5 tupých alebo ostrých pazúrov.    
       
 
T r á v i a c a s ú s t a v a má v oblasti žalúdka veľké kužeľovité klky (výbežky na povrchu sliznice na vstrebávanie potravy). Krvný obeh je veľmi pomalý a nepravidelný. Pri korytnačkách sú zaujímavé dva tenkostenné mechúry uložené po bokoch konečníku. Niektoré druhy ich majú také veľké, že siahajú až k pľúcam.
   
       
 
D ý c h a n i e zabezpečuje pohyb krku, predných nôh a najmä rozťahovanie a zmenšovanie ústnej dutiny a hltana sa podieľajú na výmene plynov medzi krvou a prostredím. Ich výrastky u tzv. mäkkých korytnačiek majú za úlohu zväčšovať povrch a tým plochu, na ktorej dochádza k výmene plynov. Suchozemské korytnačky môžu časť zvyšného dusíka vylučovať vo forme močoviny. Korytnačky sú studenokrvné (poikilotermné) živočíchy.
   
       
 
Vek, veľkosť, hmotnosť, pohlavie a dosiahnutie pohlavnej dospelosti

Korytnačky sa priemerne dožívajú okolo 50 rokov. Sú doklady o tom, že jednotlivé exempláre dosiahli vek 80 až 200 rokov. Takéhoto vysokého veku sa dožívajú prevažne v zajatí, zriedkavejšie na slobode. Chrbtová časť panciera (karapax) dosahuje pri jednotlivých druhoch dĺžku od 10 cm až do 2 m, pričom hmotnosť je od 160 g do 600 kg. Korytnačky pohlavne dospievajú vo veku 4 až 12 rokov, niektoré druhy pravdepodobne i neskôr. Po tomto období sa rast pozvoľna spomaľuje.

   
       
 
Pre určovanie pohlavia platia základné pravidla:

- len samičky kladú vajíčka

- samičky mnohých suchozemských korytnačiek sú väčšie, ťažšie a širšie ako samce

- samec má väčšinou dlhší a širší chvost

- samička má spodnú časť panciera (plastrón) rovnú, samec preliačený (konkávnu)

- samička má análny štítok (scuta analia) u chvosta viac vykrojený ako samec ten ho má rovnejší

- samička má ritný otvor uložený na chvoste bližšie k analnému štítku ako samec (lebo ten tam má uložený nepárový pohlavný orgán)

   
 
   
   
Počet prístupov:
 
Máš iný názor na stavbu a opis tela. Tu mi píš.
   
      Stránku si práve číta 1 človek.    
Pridať stránku k obľúbeným položkám: |  Nastaviť ako domovskou stránku Vášho prehliadača:| Naposledy aktualizované: Neděle, 15/10/11 21:48
Vaše www stránky alebo dokumenty ktoré ked mi pošlete tu nájdete.
  Tento text bol skopírovaný zo stránky www.korytnacky.szm.sk.