Kotul Veverovitý | Korely Chocholaté | HDD Disc  |Alarm System Distributors  | Zatial volné
 
 
 
         
 
Potrava
Zimovanie
Rozmno?ovanie
Ochorenia korytnaciek
Preparovanie
Obr?zky
Zozonam zverolekárov
E - knihy
Dyskusia
 
 
Podvýživa je u korytnačiek veľmi neobvyklá - sú schopné vydržať dlhodobý nedostatok potravy. Ak vypadá korytnačka chudo tak je to väčšinou znakom akútnej dehydrácie a nie podvýživy. Suchozemské korytnačky kŕmime denne - potravu im dávame do plytkej nádoby. Pritom musíme dbať na pestrosť a množstvo potravy, najmä pri tých európskych druhoch, ktoré nechávame prezimovať. Väčšina suchozemských korytnačiek je aktívna cez deň, preto im potravu podávame ráno. Všetky voľne rastúce rastliny, ako aj ovocie a zeleninu pred skŕmením dôkladne umyjeme pochopiteľne nesmú byť pokazené, hnijúce alebo z gumičkami pripadne previazané špagátmi. Veľké listy narežeme na menšie kúsky, ovocie a zeleninu strúhame alebo krájame na menšie kúsky. V teráriách nesmie chýbať ani plytká nádoba s vodou. Voda nesmie by príliš studená a musí sa denne vymieňať.
   
 
V teráriách nesmie chýbať ani plytká nádoba s vodou. Voda nesmie by príliš studená a musí sa denne vymieňať. Všetky bylinožravé plazy preferujú kvety rastlín pred ich inými časťami, asi preto, že sú energetický bohatšie pre obsah cukru a zároveň poskytujú bielkoviny v podobe peľu. Ďateloviny sú jedným z najvhodnejším krmivom preto, že majú veľmi vysoký obsah vápnika v porovnaní z inou zelenou potravou, a tiež kvôli tomu že vápnik je v ideálnom pomere k fosforu. Korytnačkám podávame potravu, v ktorej prevažuje rastlinná zložka. púpava aj s kvetom, púpavec, žerucha, skorocel, agátový kvet, rozličné trávy, šalát, špenát, kapusta, kel, karfiol, kaleráb, reďkovka (i listy), horčica, cvikla, mrkva, petržlen aj s vňaťou, cukrová repa, uhorky, paradajky, brokolicu, rajčiaky, tekvica, jablká, hrušky, čerešne, višne, slivky, jahody, maliny, marhule, broskyne, hrozno, melón, na plátky nakrájané šupky z melónu, ríbezle, egreše, huby, banán, mladé kukurične šúľky na ktorých si brúsia zobáky. Lupene šalátu namočíme a "pocukrujeme" rozdivenými škrupinami, a z času na čas môžeme namočiť žemľu (nikdy nie do mlieka!) ale do vodného roztoku kalciumlaktátu ( Calcii lactas pentahydricus , vápenatá soľ kyseliny mliečnej rozpustnej vo vode) z prídavkom pár kvapiek Combinalu AD3. Zelenina a ovocie v potrave korytnačky by nemali prevažovať, ale mali by byť len príležitostným doplnkom jedálnička. V zimnom období čerstvé ovocie a zeleninu nahrádzame kompótmi alebo mrazenými produktmi. Okrem toho podávame aj varené rozmiagané zemiaky, varenú ryžu, krúpy, žemľu namočenú v mlieku, tvaroh, varené vajcia aj so škrupinou. Dôležitá je však i mäsitá varená alebo surová potrava. Korytnačkám dávame na kúsky pokrájané hovädzie mäso (nie je vhodné mastné), srdce, pečeň, obličky. Niektoré druhy suchozemských korytnačiek žerú aj ryby. Potravu im spestrujeme dážďovkami, svrčkami a múčnymi červami. S obľubou žerú zem, piesok, drobné kamienky, ktoré podporujú trávenie. Do zmesi potravy primiešame vitamíny A, B, D, E, z minerálnych látok je najdôležitejší vápnik t.j. rozdrvené kalciové tabletky, sépiová kosť, vajcové škrupiny (dávkovanie závisí od veľkosti a hmotnosti korytnačky) a fosfor. Zmes potrebných vitamínov a minerálnych látok obsahuje vitamínový prípravok Reptovit ale môžeme použiť iné ako je napr. Spofavit, Konvit, Roboran, Roboran H, Plastin, Petaid, Calvit a iné. Môžeme tiež použiť granulované krmivá napr. Tetra Repto Min, Vitakraft, JBL a ďalšie.
   
       
 

Vitamín A - axeroftol sa v potrave vyskytuje v mlieku a v ;mliečnych výrobkov, vo vajciach a rybom tuku. Vo forme provitamínu sa vyskytuje v listovej zelenine, mrkve, paprike.

Vitamín B 1 - tiamin (aneurin) sa vyskytuje v ovocí, v mlieku, vo vajciach, v kvasniciach, obilninách, pečienke a pod.

Vitamín B 2 - riboflavin je obsiahnutý v obilí, vajci, kvasniciach a vo vnútornostiach.

Vitamín B 6 - riboflavin je obsiahnutý v obilí, vajci, kvasniciach a vo vnútornostiach.

Vitamín B 12 - cyanokobalamin obsahuje 4% kobaltu.

Vitamín D - sa vyskytuje v niekoľkých formách. Je obsiahnutý vo vajcovom žĺtku, mlieku, masle a hlavne v rybom tuku a pod. Pri nedostatku vitamínu D podávame prípravok Combinal D 3 , plazom v dávke 1 - 2 kvapky na 100 g hmotnosti zvieraťa rozpustenej v pitnej vode.

Vitamín E - tokoferol je dôležitý najmä pri rozmnožovaní. V prírode sa vyskytuje v klíčkoch pšenice a kukurici. Prípravok Combinal E podávame plazom v dávke 3 - 5 kvapky na 100 g hmotnosti zvieraťa.

   
 
   
   
Nebezpečné kŕmenie
Existuje niekoľko druhou rastlín (z nich niektoré patria medzi obľúbenú zeleninu a priamo lákajú k tomu, aby sme ich dávali korytnačkám), ktoré obsahujú vo svojich tkanív kyselinu šťaveľovou alebo jej soli šťaveľnej. Tiež niektoré druhy ovocia skrývajú v sebe toto nebezpečie. Ako občasná doplnková potrava spravidla nevadí, ale pokiaľ by sme takými rastlinami alebo podmy kŕmili pravidelne a dlhšiu dobu, môžeme tím dosť závažne ohroziť ich zdravie. Mechanizmus tohoto ohrozenia je nasledujúca. Kyselina šťaveľová (niekedy sa používa aj označenie kyselina oxalová – podľa šťaveľu kyslého, Oxalis acetosa , známeho lesného "trojlístku" z bielymi zvončekovitými kvetmi, sa z tráviaceho traktu dostáva do krvného obehu a do tkaniva živočícha. Ako všetky kyseliny sa viaže s alkalidmy, a tiež s iónmi ľahkých kovov, a to prednostné s iónmi vápnika Ca++. Vzniká štaveľan vápenatý, ktorý je ako nepotrebná splodina s organizmu vylučovaná. V horšom prípade kryštalizujú oxaláty pri zhušťovaní moču v mechúry alebo v ľadvinách a spôsobujú vznik a narastanie oxalátových močových kameňov alebo piesku. Kryštáliky šťavelanou sú pretiahnuté, ostré a vytvárajú ježaté pichľavé zhluky, takže pôsobenie takého piesku alebo kameňov je pri uložení i pri eventuálnom prechode močovodmi či tretou sú veľmi bolestivé. Podávanie potravy s kyselinou šťaveľovou dochádza k odstráneniu a následnému vylúčeniu vápenatých iónov z krvi. To samozrejme organizmus nahradí uvolnení vápniku z rezerv, najprv z mäkkých tkanív a potom z kostí (a teda i z panciera). Krehká rovnováha medzi príjmom a výdajom minerálov v organizmu je tak narušená a pravdepodobne dochádza aj k zmenám hormonálnej regulácie metabolizmu vápnika, ktorá sa prispôsobuje momentálnej potrebe. Krátkodobo to nič závažného neznamená, ale ak trvá tento stav dlhšie, môže dôjsť až k osteodystrofii a rachitíde, u dospelých zvierat potom k zmäknutiu odvápneniu (osteomalacie). Pretože terárijne zvieratá, pokiaľ nie sú aspoň pól roka vo vonkajších teráriách a nemajú dostatočný prísun minerálov v potrave, trvalé balancujú na hranici chýbania vápniku a vitamínu D3, je tento zásah nevhodným kŕmením o to nebezpečnejší. Ktoré rastliny to môžu spôsobiť? Okrem už spomínaného šťaveľa, sú to predovšetkým druhy rodu Rumex ( šťovík ), rdesno ( Polygonum ) a reveň ( Rheum ), pričom veľkosť šťovíky ( Rumex obtusifolius , R. alpinus aj.) a rdesno hadí koreň ( Polygonum bistorta ) obsahujú kyselinu šťaveľovú veľmi málo a je možno ju skrmovať, ale nie dlhodobo a v monodiete. Zo zeleniny má znační obsah kyseliny šťaveľovej špenát ( Spinacia sativa ) a repa ( Beta spp. ). Pre možnosť a mieru skrmovania tejto zeleniny, platí že občas a z mierou môžeme spestriť jedálničke korytnačiek, ale opatrne. Kyselinu šťaveľovú obsahujú tiež niektoré kôstkoviny, ako sú slivky a višne. Podobné účinky, aj keď menšie, majú všetky ďalšie kyseliny v potrave. Tak napr. kyselina citrónová viaže vápnik za vzniku citrátov atd. zastúpenými v pomarančoch a v mandarínkach. Toxicita (jedovatosť) čohokoľvek je vždy otázkou miery požitia.
   
         
   
Počet prístupov:
 
Máš iný názor na potravu. Tu mi píš.
   
        Stránku si práve číta 1 človek.    
Pridať stránku k obľúbeným položkám: |  Nastaviť ako domovskou stránku Vášho prehliadača:| Naposledy aktualizované: Neděle, 15/10/11 21:41
Vaše www stránky alebo dokumenty ktoré ked mi pošlete tu nájdete.
  Tento text bol skopírovaný zo stránky www.korytnacky.szm.sk.