Kotul Veverovitý | Korely Chocholaté | HDD Disc  |Alarm System Distributors  | Zatial volné
 
 
Rozmnožovanie
 
         
 
Potrava
Zimovanie
Rozmno?ovanie
Ochorenia korytnaciek
Preparovanie
Obr?zky
Zozonam zverolek?rov
E - knihy
Dyskusia
 
 
Podobne ako vo voľnej prírode, aj v zajatí sa suchozemské korytnačky pária a znášajú vajcia. Samice suchozemských korytnačiek vo vnútorných teráriách kladú vajíčka voľne na dno terária, keď nemajú možnosť vajíčka zahrabať. Aby sa zabezpečilo úspešné liahnutie, znesené vajíčka umiestnime do inkubátora.
Prvá možnosť zhotovenie inkubátora je taká, že vajíčka premiestnime do črepníkov naplnených zmesou rašeliny a piesku, do ktorej ich asi do polovice zahrabeme. Piesok predtým sterilizujeme teplom v rúre, rašelinu prevaríme. Črepníky postavíme do sklenej nádrže na škridlu (tehlu) ležiacu vo vode, ktorá však nemá prečnievať nad škridlu. Črepníky i celú nádrž prikryjeme sklom tak, aby vznikla štrbina na vetranie.
   
 
Na druhú možnosť zhotovenia inkubátora (obr.č.5) potrebujeme nádobu z plastov, ktorú asi do polovice naplníme vodou. Na ňu umiestnime plytšiu plastovú nádobu, ktorej dno hustejšie predierkujeme. Do tejto nádoby vložíme na celú plochu dna asi 2 cm hrubý molitan, do ktorého sme vyhĺbili jamky pre vajíčka. Na každé vajíčko ceruzkou zaznačíme dátum znášky. Po uložení vajíčok nádobu prikryjeme podobnou plastickou nádobou, v strede ktorej je vyvŕtaný otvor pre teplomer. Vajíčka pravidelne kontrolujeme, prípadné neoplodnené vajíčka odstraňujeme. Odparenú vodu dolievame a raz týždenne liaheň krátko vetráme odkrytím hornej časti. Výhodné je použiť nádoby s priesvitných plastov. Liaheň umiestnime na stabilne miesto. Do vody v spodnej nádobe môžeme dať podľa potreby 5 W ohrievač.
   
 
Obr.č.5
1 - spodná nádoba
2 - nádoba s dierkami
3 - horná nádoba
4 - molitan
5 - teplomer
6 - ohrievač
7 - vajíčka
8 - voda
   
       
 
KONTAKT NA PÁNA KTORÝ VYRÁBA ELEKTRONICKÉ TERMOSTATY S MOŽNOSŤOU UDRŽIAVANIA TEPLOTY, MERANIA VLHKOSTI A TEPLOTY PODĽA POŽIADAVIEK ZÁKAZNÍKA
CHOCHULA DANIEL
K VÝSTAVISKU 4/31
91101 TRENČÍN, Tel.č. 0904/339 612

   
   
Vajíčka vyžadujú vlhkosť okolo 75 - 80%. Dĺžka inkubácie závisí najmä od druhu a od teploty. Štúdie o vplyve teploty na vývoj pohlavia nie sú definitívne dokázané. Pri teplotách +30 o C samice, pri +28 o C samce a pri +29 o C zmiešané pohlavia. Po vyliahnutí mláďatá premiestnime do elemeniek t.j. do celoskleneného akvária. Suchozemským korytnačkám dáme na dno pijavý papier a do rohu misku s vodou. Mláďatám treba udržiavať vyššiu teplotu asi +30 o C pomocou nižšie zavesenej žiarovky. Asi 3/4 elementky zakryjeme sklom. Mláďatá v prvých dňoch získavajú potrebné živiny zo zásob uložených v žĺtkovom vaku. Suchozemským korytnačkám dáme kúsok rajčiaku, šalátu, púpavy a pod. Mláďatá do veku jedného roka odporúčame kŕmiť 2 - 3 krát denne pestrou potravou bohatou na vitamíny a vápnik. Vyžadujú si mimoriadnu starostlivosť najmä v prvých týždňoch života. Teráristom odporúčame viesť v osobitnom zošite záznamy o dátume znášky, teplote v liahni počas inkubačného obdobia a dátume vyliahnutia mláďat. V ňom si treba zaznačiť aj údaje o raste a hmotnosti mláďat.
   
         
   

PRÍKLAD č.1. Dĺžka inkubácie a pomer pohlavia Testudo hermanni boettgeri

Vplyv teploty na dĺžku inkubácie a pomer pohlavia suchozemských korytnačiek. V tejto práci autor (Incubation period and sex ratio of Hermann's tortoise, Testudo hermanni boettgeri. Chelonian Conservation and Biology, Volume 1, Number 3, Bert T. Eendebak ) predkladá výsledky štúdia inkubácie a určenie pohlavia u T. hermanni boettgeri, získané z 741 vajec, z ktorých sa 312 úspešne vyliahlo.

   
         
   
Materiál a metódy
Vajíčka T. hermanni boettgeri boli získané v priebehu rokov 1982 - 1994 od 10 samíc chovaných vo vonkajších výbehoch v Holandsku. Bol sledovaní vplyv prostredia na dĺžku inkubácie a na pomer pohlavia. Okrem teploty boli sledované ďalšie parametre, ako napr. charakteristika samíc, miesto a čas znášky, hmotnosť vajec, ich poradie v znáške a vlhkosť v priebehu inkubácie. Samice znášali vajíčka od mája do júla, najčastejšie medzi 10 a 12 hodinou. Všetky vajíčka boli najneskôr do troch hodín od nakladenia odvážené, označené ceruzkou a premiestnené do inkubátora. Dĺžka inkubácie bola sledovaná pri konštantnej teplote. Za týmto účelom boli použité tri rozdielne typy inkubátorov, všetky mali možnosť regulovať teplotu s presnosťou na 0,2 °C. Vertikálne a horizontálne nerovnomernosti v rozložení teploty boli minimalizované dôkladným rozmiestnením vyhrievacích káblov. K redukcií neznámych genetických vplyvov a vplyvu prostredia boli vajíčka z jednej znášky rozmiestnené do všetkých inkubátorov. Za dĺžku inkubácie je považovaná doba od nakladenia vajec po vyliahnutie plne vyvinutého mláďaťa. Doba od prelomenia škrupinky po opustení vajíčka trvala približne jeden deň. Ihneď po nakladení boli vajíčka dôkladne prehliadnuté, či sa u nich už nevyskytujú krvavé žilky, ktoré sú normálne vidieť až po 6 - 8 dňoch vývoja vajíčka. V žiadnom prípade neboli vidieť, z toho vyplýva, že hypoteticky možný vývoj vajíčka ešte vo vnútri tela samice neprebehol a neovplyvnil tak získané výsledky. Vo výnimočných prípadoch (cca 2 %) sa mláďatá nevyliahli v predpokladanom termíne, v týchto prípadoch boli vajíčka otvorené dva týždne po očakávanom termíne liahnutia. Tieto výnimočné prípady neboli zahrnuté do analyzovaných dát. Mláďatá boli označené pomocou zárezov na marginálnych štítkoch, podľa systému užívaného v Darwinove stanici na Galapágoch. Väčšina mláďat bola umiestnená medzi členov Dánskej korytnačej spoločnosti, iba menšie množstvo (25 %) náhodne vybraných jedincov bolo chované do tej doby, aby sa podarilo bezpečne určiť pohlavie. Pohlavie bolo určené pomocou známych znakov ako je tvar chvostu, karapaxu, tvar análnych štítkov alebo plastrónu. Vo väčšine prípadov išlo určiť pohlavie už pri veľkosti karapaxu 10 cm, vo veku 3 - 4 roky. Mláďatá neboli považované za samca alebo samicu do tej doby, pokiaľ sa u nich plne nevyvinuli najmenej dva znaky, podľa ktorých by sa to dalo určiť. Obvykle to bol tvar chvostu a análnych štítkov.
   
         
   
Výsledky
Zo 741 vajec inkubovaných pri konštantnej teplote bolo 515 vajec viditeľne oplodnených a z toho 312 korytnačiek sa úspešne vyliahlo. Tabuľka č.1. ukazuje výsledky inkubačnej teploty od +25°C do +34°C. Ďalšie parametre ako sú charakteristika samice, miesto a čas znášky, poradie vajec v znáške, hmotnosť vajec a vlhkosť v priebehu inkubácie boli tiež sledované, ale nebol nájdený žiadny významný vzťah medzi týmito parametrami a dĺžkou inkubácie. Vajíčka boli vážené s presnosťou 0,5 g. Strata hmotnosti v priebehu inkubácie bola v priemere 30 - 40 %. V 4 zo 120 znáškach bola zaznamenaná výnimočne veľká strata hmotnosti (viac ako 60 %), ktorá vyústila v smrť embryí alebo viedla k skráteniu inkubačnej doby. Tieto prípady nie sú zahrnuté medzi údaje uvedené v tabuľke č.1. Graf č.1. ukazuje pomerne ostrú zmenu v dĺžke inkubácie z 83 dní na 57 dni pri inkubácii vo vyššej teplote. Priemerná doba inkubácie u tohto typu 70 dni a tomu zodpovedala teplota +27,5°C. Túto teplotu však nesmieme zamieňať z deliacou teplotou, produkujúcu 50 % samcov. Úmrtnosť pri inkubačnej teplote od +26°C do +32°C bola medzi 20 a 30 %, pri teplote +25°C, +33°C, +34°C bola okolo 50 % a u teplôt +24°C a +35°C (u 20 vajec) dosiahla 100 %. Mláďaťa inkubované pri teplote +24°C alebo +25°C sú obecne malé, slabé a neschopné sa samostatne vyliahnuť, preto určenie dĺžky inkubácie za týchto teplôt je diskutabilné. Z tohto dôvodu nemôžeme presne určiť tvar krivky v grafu č.1 pre teploty pod +27°C. V priebehu pokusu bolo zistené, že v niektorých prípadoch sa u mláďat inkubovaných za teplôt +30°C až +33°C vyvinuli ich pohlavné znaky až po dlhé dobe, vo výnimočných prípadoch až po 8 - 10 rokoch. Tento efekt môže viesť k podhodnoteniu percentuálneho zastúpenia samcov, pokiaľ nie je u všetkých mláďat určitého roku (alebo lepšie znášky) presne určené pohlavie. Z tohto dôvodu boli zahrnuté údaje iba z tých znášok, kde bolo jednoznačne určené pohlavie všetkých mláďat. Tabuľka č.2. a graf č.2. ukazuje niektoré výsledky pomeru pohlavia u 74 mláďat T. hermanni boettgeri vzhľadom k inkubačnej teplote. Graf č.2. ukazuje ostrý prechod medzi +30°C a +33°C, z prahovou teplotou +31.5°C, ktorá produkuje presne 50 % samcov.
   
         
   
Tabuľka č.1. Dĺžka inkubácie u Testudo hermanni boettgeri
   
   
Inkubačná teplota [°C] Počet vajec
Dĺžka inkubácie [dni] Štandartná odchýlka
25 2 82.0 0.0
26 7 83.0 3.6
27 3 72.0 2.7
28 20 65.7 3.2
29 10 56.1 0.9
30 31 57.8 1.3
31 48 57.7 2.9
32 64 55.6 3.7
33 101 56.1 3.3
34 26 56.4 3.2
   
         
   
Graf č.1. Dĺžka inkubácie Testudo hermanni boettgeri ako funkcia inkubačnej teploty
   
       
         
   
Tabuľka č.2. Pomer pohlavia u Testudo hermanni boettgeri vzhľadom k inkubačnej teplote
   
   
Inkubačná teplota [°C] Počet samcou
Počet samíc Pomer pohlavia (% samcov)
25 2 0 100
26 2 0 100
27 4 0 100
28 5 0 100
29 11 0 100
30 11 3 79
31 6 17 26
32 0 11 0
33 0 4 0
   
   
Graf č.2. Pomer pohlavia Testudo hermanni boettgeri ako funkcia inkubačnej teploty
   
       
         
   
Diskusia
Podrobné informácie o vplyvu teploty na dĺžku inkubácie a predurčenie pohlavia boli sledované u ďalších druhov. Od doby keď bol objavený vplyv teploty na predurčenie pohlavia bol tento fenomén zistený u približne šiestich druhov korytnačiek Pre Testudo hermanni však existuje len málo podobných údajov. Kirsche zistil priemernú inkubačnú dobu 63 dní pri teplote +28°C až +30°C, ktorá je v súlade s výsledkami tejto štúdie. Oveľa dlhšia doba inkubácie viac ako 100 dní bola zistená Swinglandem a Stubbsem pre prírodnú populáciu. Vo vonkajšom výbehu autora sa niekoľko T. hermanni boettgeri vyliahlo po 110 až 120 dňoch zásluhou pomerne teplému a suchému letu v Dánsku. V tejto práci bola použitá inkubačná teplota od +24°C do +34°C. Stále teploty pod +26°C a nad +32°C mali za následok silný vzrast úmrtnosti zárodkov. Zdá sa, že tieto “nebezpečné” teploty zodpovedali rovnakým teplotám, ktorým sa korytnačky v prírode snažia vyhnúť dôkladným výberom miesta k znáške. Dĺžka inkubácie pri teplotách od +29 do +34°C bola skoro konštantná a zodpovedala približne 57 dňom. Z tohto výsledku je jasné, že embryonálny vývoj je v tomto rozpätí teplôt skoro konštantný. Úmrtnosť zárodkov dosahuje skoro 100 % pri teplote +24°C. Minimálna teplota pre úspešný embryonálny vývoj je medzi +23°C a +24°C. Použitie týchto výsledkov k overeniu modelu navrhnutého Georgesem pre predurčenie pomeru pohlavia korytnačiek pri kolísajúcich teplotách je preto obtiažne. V znáškach v prírode teplota pravidelne klesá pod minimálnu teplotu embryonálneho vývoja. Určenie pohlavia korytnačiek, ktoré boli inkubované pri teplotách od +30°C do +33°C, bolo vo výnimočných prípadoch možné až po dlhej dobe. Tento fenomén bol vysvetľovaní pomocou štúdie Piea, ktorý publikoval štúdiu o vytvorení intersexu u Emys orbicularis, inkubované pri striedajúcej teplote medzi +28°C a +29°C. Podľa pozorovania autora sa sekundárne pohlavne znaky vyvinú v priebehu doby takmer vo všetkých prípadoch. Zaborski uvádza, že jedinci vyliahnutí ako intersexu sa po určitej dobe fenotypicky prejavia ako samice. V tejto štúdii boli pohlavia korytnačiek zisťované iba na základe sekundárnych pohlavných znakov, preto možný následný zvrat pohlavia nemohol byť zachytený. Deliaca teplota pre T. hermanni bola v tejto štúdií zistená +31,5°C, oproti +28°C až +30°C pre podčeľaď Emydinae. Podľa predpokladov Bulla a Vogta sa nevyskytli rozdielne hodnoty pri úmrtnosti embryí v rozmedzí teplôt +26°C až +33°C. Na základe efektu vplyvu teploty na predurčenie pohlavia by sme mohli predpokladať, že chladnejšie oblasti alebo obdobie, môžu mať vplyv na čiastočné zníženie deliacej teploty alebo uprednostnenie produkcie výhradne samcov. Táto teória však nie je podporená výsledkami terárijných výskumov pre podčeľaď Emydinae, publikovaných Bublem. Aj napriek tomu bola v tejto práci nájdená iba teplota ako jediný faktor, ktorý môže ovplyvniť pohlavie korytnačky a dĺžku inkubácie. Ďalšie parametre, ako je genetická predispozícia, miesto a čas znášky, poradie vajec v znáške, hmotnosť vajec a vlhkosť v priebehu inkubácie, boli tiež sledované, ale nebol nájdený žiadny vzťah medzi týmito parametrami a dĺžkou inkubácie a pomerom pohlavia. Najväčší rozdiel od inkubácie v prírode sú denné a sezónne výkyvy teploty, oproti konštante inkubačnej teploty použitej pri týchto štúdií. V prírode môže byť rozdiel medzi dennou a nočnou teplotu v znáške až +18°C a tento efekt môže jednoducho zvrátiť vplyv malej zmeny v priemernej konštantnej teploty. Výsledky tejto štúdie ukazujú, že výkyvy teploty v prírode nad +28°C neovplyvňujú vývoj, ale môžu mať zásadný vplyv na pomer pohlavia. Koľko hodín musí byť teplota pri inkubácii či embryonálnom vývoji nad deliacou teplotou, aby ovplyvnila pomer pohlavia je stále otvorenou otázkou.
   
         
   
Počet prístupov:
 
Máš iný názor na inkubator. Tu mi píš.
   
        Stránku si práve číta 1 človek.    
Pridať stránku k obľúbeným položkám: |  Nastaviť ako domovskou stránku Vášho prehliadača:| Naposledy aktualizované: Neděle, 15/10/11 21:32
Vaše www stránky alebo dokumenty ktoré ked mi pošlete tu nájdete.
  Tento text bol skopírovaný zo stránky www.korytnacky.szm.sk.